V poslednom období sa mimoriadne často stretávam v dennej tlači, ale aj na sociálnej sieti s termínom konšpirátor. Niekedy sa ten termín používal, keď niekto tvrdil, že Kennedyho zabili mimozemšťania, alebo že Hitler žije v Argentíne a vyvíja jadrovú bombu. Proste jednoznačné bludy.
Ale termín konšpirátor začala istá skupina ľudí vyťahovať a nálepkovať nim aj ľudí, ktorí sa rozhodli nedať deti očkovať, chcú rodiť doma, alebo alternatívne, preferujú prírodné liečiteľstvo pred alopatickým, dokonca som si všimol, že konšpirátori, alebo minimálne hlupáci, sú pre nich aj tí , ktorí denne cvičia jógu, nejedia mäso, meditujú, nepozerajú televízor a podobne. Extrémni konšpirátori, a to už toto označovanie nie je len skupinkou nešťastníkov na facebooku, ale v takmer všetkých mienkotvorných periodikách, sú ľudia , ktorí spochybňujú vývoj na Ukrajine- tí sú okamžite označovaní za rusofilov a vymazaní zo zoznamu priateľov na FB, ďalej sú to ľudia , ktorí sa z nejakých dôvodov rozhodnú trebárs pri onkologickom ochorení obísť tradičnú liečbu chemoterapiou, prípadne rádioterapiou. Tá percepcia toho, že ide o jediný možný spôsob liečby je tak obrovská, že naprostú väčšinu obyvateľstva ani nenapadne zapochybovať. Čo tam potom, že nám naši kamaráti, rodinní príslušníci a známi naďalej zomierajú často v najlepšom veku na túto nemoc. Ignoruje , alebo zatajuje sa fakt, ktorý mne známi lekári priznajú, že v mnohých onkologických diagnózach moderná alopatická veda ťahá žiaľ celkom jednoznačne za kratší koniec. To sú fakty. Ak sa teda len pokúsite empaticky precítiť aktuálne chorého človeka s touto diagnózou, tak ako sa môže niekto vôbec diviť, že tí ľudia často skúšajú možné aj nemožné?
Skupinka ľudí tu vydáva časopis- mesačník, ktorý je aspoň podľa mojich vedomostí asi jediný na Slovensku, ktorý ponúka celkom opačný pohľad na vývoj spoločensko- politických udalostí vo svete, ako ostatné média. Dnes je to v istej komunite postavené tak, že to pred nimi nemôžete ani spomenúť, že ste si tento časopis kúpil, nebodaj ho čítal. Pritom ten časopis nie je a ani nemôže byt xenofóbny, rasistický a podobne, lebo zákony v tejto krajine sú tak postavené, že by okamžite skončil.
Pre mňa však bolo v celej tejto pavučine dôležité zistiť najmä to, prečo sa tí ľudia tak enormne bránia pred iným pohľadom, prístupom, názorom, ako je všeobecne ponúkaný. Prečo sa tak strašne boja vystúpiť z toho radu, ba dokonca neznášajú ani keď niekto iný čo i len vykukne z toho radu. Začal som to sociologicky skúmať na sociálnej sieti. Mám tam týchto ľudí, ktorí pri slovách Chmelár, Čarnogurský, Banáš, Rostas, Putin a mnohí a mnohí iní, vás vyškrtnú z priateľov, prípadne vami začnú pohŕdať, alebo zosmiešňovať. Skúmal som ich veľmi pozorne. Neskôr som to konzultoval s psychológmi , ale nevynechal som ani ľudí, ktorí sú duchovne z môjho pohľadu tak zrelí, že ma ich myšlienky vždy obohatia. Nuž a odpoveď je vskutku prostá: Je za tým strach. Nič menej a nič viac. Strach z nepoznaného, nevyskúšaného, nového, strach, že keď mu napríklad lekár oznámi holú pravdu- bez prikrášlenia a postaví pred skutočnú realitu, tak tým ľuďom obávajúcich sa každú sekundu o svoje životy, zdravie a rodinu , nezlomne dúfajúc v schopnosť modernej vedy, tak sa to celé rozsype, zrúti ako domček z karát. To vytriezvenie je nepríjemné, rozumiem.
Pritom je zároveň cestou k väčšej slobode. Zobrať život , zdravie i ostatné veci do vlastných rúk, pozorne načúvať intuícii, srdiečku a vskutku menej posudzovať, odsudzovať ľudí s iným názorom či pohľadom na život a predovšetkým usilovať sa precítiť konanie, zmýšľanie a jednanie iných ľudí vôkol nás. Blog zakončím asi tým najlepším, čo som v tomto roku čítal a napísala to moja kamarátka Adela Banášová a znie takto: „Verím v to, že byť schopný zaujímať sa aj o iný názor a vedieť hoci aj prijať, že s ním nesúhlasím, je prvotným základom zániku konfliktov vo svete. Môžete začať len od seba a môže sa stať, že ten svoj názor prehodnotíte…“