V mladosti som býval pomerne úspešný DJ, a aj keď už sa hraniu po nočných kluboch a baroch pomerne striktne vyhýbam, stáva sa mi, že si ma objednajú ako DJa na súkromnú párty, kde chcú napríklad 80s hudbu. Niekedy zasa firemný večierok, keď chcú oldies párty, ba dokonca som v posledných rokoch odohral aj niekoľko svadieb.
A to je aj téma tohto blogu, ktorý je celkom pravdivý, i keď Vám bude znieť skôr ako fejtón. Osoby účinkujúce v tomto skutočnom príbehu nebudem menovať.
Ozvala sa mi pani, že sa bude vydávať, berie si za manžela cudzinca a chceli by mať dobrú hudbu. Poznamenala, že majú na mňa dobré referencie. Termín mi vyhovoval, pani znela v telefóne príjemne, a keďže ja vlastne ani nič iné ako robiť s muzikou neviem, tak som pristúpil na stretnutie s budúcimi novomanželmi.
To, že mali obaja vek nad 40 rokov ma už veľmi neprekvapilo, lebo to je teda aspoň v oblasti hlavného mesta pomerne časté. Pán bol z krajiny , kde sa hovorí po francúzsky, ale vedel trochu aj po anglicky. Pani na mňa hovorila výhradne slovensky, ale s nastavajúcim hovorila anglicky, ale s veľmi skromnou slovnou zásobou a prakticky bez gramatiky. Ako prezradila, po francúzsky nevie ani zaťať.
Po krátkom zoznámení začali na mňa chrliť hudobné požiadavky: Pani: “Viete, prídu mi kolegyne z prace nuž Vondráčková, Gott, Michal David a podobne hity musia byť!“
Ja:“Rozumiem“
Pán, lámane anglicky: „Prídu mi známi z bretónska, je dôležité im zahrať niekoľko tradičných bretónskych a francúzskych piesni- zoznam Vám pošlem“
Ja: „Ok“
Prerušuje nás naliehavo pani: „Prídu mi aj deti z prvého manželstva, oni fičia na tých súčasných hitoch, veď vy to isto poznáte a spieva :“Wake me up when it´s all over“
Ja: „Jasné“
Nesmelo opäť pán: „Na začiatku 90 tych rokov som organizoval rave party, potešili by ma aj elektronické hity z toho obdobia“
Zastavuje ho pani, ktorá silno gestikuluje a vraví: „Aby som nezabudla, dôležité sú aj ľudovky, dúfam že máte všetky slovenské ľudovky, je to dôležité!“ zdôrazňuje pani.
Ja už nekomentujem, len pozorujem.
Pokračuje pán s angličtinou silne podfarbenou francúzskym dialektom: „Máte aj nejaký hip hop, najlepšie francúzsky, ale ten až po polnoci…“,do toho skáče pani a pýta sa ma „čo hovorí?“
„Pán by rád po polnoci hip hop“
Ona: “Žiadny hip hop, preložte mu to“ a už to nevydrží a kričí naňho: „Darling, this my wedding and my music, this is Slovakia, not hip hop!“
On“ Ok, my darling“ a zamrmlal niečo v zmysle, že po polnoci to je jedno, načo ona rezolútne argumentuje slovensky- cezo mňa, aby som mu povedal , že nech zabudne!
Vycítil som, že keď sa tu s nimi zdržím ešte pár minút, tak zo svadby nič nebude…našťastie submisívny cudzinec, očarený slovenskou krásou ešte aj po štyridsiatke, sa dáva definitívne do defenzívnej polohy, akurát apeluje na bretónske hity pre niekoľko párov, ktorých vek prekračuje 80 rokov, a z ktorých nepoznám absolútne nič!
Kým oni riešili presun z radnice do reštaurácie a kvetinovú výzdobu, tak som začal uvažovať, ako tento vzťah vlastne mohol vzniknúť. Rozumiem, že jazyk nie je vždy priorita, viem precítiť, že tam prebehla iskra, vraví sa u nás na Slovensku – srdcu nerozkážeš, ale resumé je, že títo ľudia sa mi po tomto stretnutí už viac neozvali.
Teraz neviem či usúdili, že som mizerný DJ, alebo či sa svadba vôbec konala….