Táto krajina má z môjho pohľadu jeden zásadný problém, je neuveriteľne polarizovaná. Prakticky v každej oblasti!
Ak v tejto krajine vznikne iniciatíva – vymyslím si lesných škôlok, tak vzápätí sa na sociálnej sieti vytvorí kontra iniciatíva – proti lesným škôlkam. Toto bol len príklad.
Pozrime sa na to najprv politicky. Táto krajina je zhruba na polovicu rozdelená na dva tábory. Jedna časť bojuje proti ruskej propagande, sympatizuje s časopisom .Týždeň, denníkom N, či Sme. Druhá časť populácie naopak nemusí prezidenta Kisku a už vôbec nie Hríba, číta časopis Zem a Vek, má problém s festivalom Pohoda a Bratislavskou kaviarňou. Do tohto bodu by to bolo v poriadku, pokiaľ by tam nevstupovala na dennej báze militantnosť a maximálna vyhrotenosť z oboch strán. Pritom podľa môjho hlbokého presvedčenia, ak pozorne monitorujete oba myšlienkové prúdy, prečítate si aj Zem a Vek, ale aj denník N, tak sa neviem ubrániť spomínanému presvedčeniu, že pravda je niekde uprostred. Tie tábory si z duchovného pohľadu len zrkadlia.
Rovnako je to s vegetariánmi a „mäsožravcami“, alternatívnymi pôrodmi a klasickými pôrodmi, liečbou alopatickou a holistickou, priaznivcami eko kultúry a globalistami a podobne. Ešte aj keď hrá reprezentácia Slovenska futbal, tak sa tradične vytvoria tábory plné nevraživosti, koho mal Kozák postaviť, kde jedna skupina veľmi nahlas kričí, že Kozák tam nemá čo hľadať. Po víťazstve na chvíľu stíchnu. Ale len na chvíľu.
Je tu prezidentský kandidát Chmelár a práve o hľadaní cesty ako krajinu čo najmenej polarizovať, je myslím jedna z jeho hlavných tém. Chmelár z môjho pohľadu hovorí často múdro, zmierlivo, spomína často slová ako mier, pravda a harmónia. Nikto naňho nič nevytiahol – hádam ani teda nemá nič nekalé za ušami. Ja mu tu teraz nerobím promo- naopak- chcem si len tipnúť, že takýto kandidát má žiaľ pramalú šancu. Ak si môžem tipnúť, tak vo „finále“ prezidentských volieb na Slovensku sa takto o rok budú biť na jednej strane Mistrík a Čaputová blízki progresívnemu Slovensku a skôr liberálne založení ľudia a na druhej strane sa podľa mňa slušnej podpore dočká Kotleba , prípadne Harabin z úplne opačného politického spektra. Len opäť nie nikto umiernený.
Pýtal som sa nato asi najvýznamnejšieho psychológa v tejto krajine, že prečo to je takto. Povedal mi, že najčastejšie Vás „stiahne“ názorový prúd, kde sa socializujete, respektíve kde pracujete a podobne. Je naozaj vzácne, keď niekto nájde v sebe toľko sebareflexie a takú silnú dávku svedomia ako novinár Hanus vo fundamentálnej zmene uhla pohľadu na prípad Cervanová! Osobne to mimoriadne oceňujem- má môj obdiv. Ak sa ťaháte s náckami po krčmách, tak Vám príde prirodzené myslieť si, že Hitler to vlastne nemyslel zle. Rovnako, keď sa pofľakujete po bratislavských kaviarňach, tak sa Vám ľahko môže stať, že sa Vám videnie sveta zúži na sushi reštaurácie a kde hrajú v piatok dobrý dramáč.
Často je pravda uprostred. Naše videnie sveta je subjektívne- jednoducho ide iba o náš pohľad. Z iného uhla pohľadu vyzerajú veci naozaj inak. V civilizovanom svete to tak už nie je. Keď Švédska futbalová alebo hokejová reprezentácia prehrá zápas, tak nikto tých hráčov ani trénerov nehejtuje! Jednoducho si ľudia povedia, že nabudúce to snáď vyjde.
Na zaver čerstvá skúsenosť. Na obchodnej ulici nedávno brutálne zavraždili človeka. Všetkých nás to pobúrilo. Avšak na facebooku som už našiel reakcie tých „aktivistov“, ktorí chcú zobrať spravodlivosť do vlastných rúk a vraha z Dunajskej stredy by najradšej zlynčovali….Zamyslite sa nad tým zrkadlením, o ktorom som písal. Veď tí ľudia sú minimálne v latentnej podobe rovnakí, ako ten nešťastník vrah… 🙁