V krátkom časovom úseku píšem druhý blog na spoločenskú tému, ktorá silno rezonuje veľmi dlhú dobu. Ak sa na niečom zhodnú politológovia, ale aj bežní občania, naprieč celým politickým spektrom, tak je to absencia morálnych autorít. Keď som v 89 roku stál na námestí SNP, tak dodnes cítim to chvenie a najmä naprostú kredibilitu, keď sa pred ten dav postavil Alexander Dubček. Podobne som vnímal ja osobne, aj keď prehovoril pán Chudík. Podobné morálne autority na Slovensku zúfalo chýbajú, ale aj vďaka tejto nezvyčajnej a zložitej dobe, vidím svetlo na konci tunela. Objavil sa človek menom profesor Krčméry. Vedel som, že existuje medzinárodne rešpektovaný a uznávaný lekár, ktorý pomáha všade tam , kde práve treba. Doba koronavírusu mu dala ešte viac priestoru, aby ho mohli počuť aj ľudia, ktorým meno Krčméry doteraz veľa nehovorilo. Je tu odrazu počuť slová múdreho, pokorného, a v neposlednom rade duchovne založeného človeka. Chcem zdôrazniť, že keď som sa na pána profesora informoval v medicínskom prostredí, tak som nedostal jedinú negatívnu reakciu. Tí ľudia ho rešpektujú, ten človek má medzinárodný kredit, zjavne stojí v každej situácií nad vecou, nesmierne múdro a duchovne zrelo odpovedá na často laické otázky novinárov a vystrašenej verejnosti. Prirodzeným spôsobom upokojuje okolie najmä duchovnou zrelosťou. Výhodou týchto „otvorených“ ľudí je často otázka smrteľnosti, ktorú už majú dávno vnútorne vyriešenú. Ten duchovný vhľad ľudí oslobodzuje od strachov. Je to dôležité.
V tomto denníku, kde píšem blog, bola v sobotu uverejnená nasledujúca odpoveď profesora Krčméryho: „Aj jeden aj druhý premiér urobili opatrenia dobre. Nehľadajme chyby v minulosti, lebo ich už nevieme napraviť. Pamätajme si chyby len nato, aby sme sa z nich v budúcnosti poučili“.
Áno, priznávam, že je to v mojom prípade asi osobné, neznášam, keď sa politici škriepia, kto čo urobil, je mi až nevoľno, keď vidím osobné invektívy v televíznych debatách. Zaujímavé je, že pred niekoľkými dňami som sledoval politickú debatu bývalého premiéra so súčasným predsedom Národnej rady. Boris Kollár si vzal slovo a veľmi úprimne a pokojne poďakoval Pellegrinimu aj Denise Sakovej za opatrenia, ktoré urobili pre túto krajinu! O niekoľko minút som prepol, myslím na verejnoprávnu televíziu, kde debatoval Richard Sulík s bývalým ministrom Žigom. Sulík naživo povedal, že sa chce poďakovať predchodcovi, v akom stave mu zanechal celý ministerský aparát. Ďalšiu hodinu sa konštruktívne a veľmi slušne bavili na väčšinou ekonomické témy a myslím, že aj tu sa vo veľkej väčšine zhodli.
Je mi jasné, že je tu časť populácie, ktorej intrigánsky a silne konfrontačný spôsob vedenia politiky vyhovuje. Jedinú možnosť, ako som mohol odsledovať o aké typy ľudí v zásade ide, bola sociálna sieť. Na sociálnej sieti mám niekoľko stoviek „friends“, samozrejme, že väčšinu z nich poznám. Mám hlboké presvedčenie, že ľudia, ktorí žijú v harmonických zväzkoch, ľudia, ktorí sú duševne zrelí s istou dávkou intelektu, vďačnosti, pokory a prirodzenou fundamentálnou túžbou po harmónii, sa nemôžu a ani z mojich skúsenosti nestotožňujú s disharmonickým, pripadne invektívnym riadením spoločnosti, krajiny. Z môjho pozorovania tých respondentov, ktorí majú ustavičnú potrebu „hejtovať“ na dennej báze som zistil, že ide o ľudí, s ktorými sa život nemazná. Od údesnej samoty, cez disharmonické, často nefunkčné alebo skôr vôbec žiadne vzťahy, až po oveľa smutnejšie osudy. Aj táto skúsenosť ma však opäť posunula ďalej a dovolím si tvrdiť, že dnes sa predsa len pozerám na „hejterov“ s väčším pochopením. Uvedomil som si, že nikto komu sa niečo podobné neprihodilo, týchto ľudí neprecíti.
A tak som prestal tých ľudí posudzovať, resp. odsudzovať, ale hľadám si cestu k nim formou súcitu.
Aj profesor Krčméry a jeho múdrosť ma inšpirovali k tomu, aby som nad nikým nelámal palicu. Medzi poslancami OĽaNO , ktorí sedia v parlamente mám niekoľko priateľov, jedného výborného a blízkeho priateľa. Sú to krásni, čistí ľudia! Vravia mi: „on to myslí dobre a chce tu byť naozaj pre každého“. Veľmi tomu chcem veriť. Kiež by ho pokora a ľudskosť pána profesora inšpirovala.