flebo

Stano

Konečne som mohol legálne uvádzať diskotéky. Vedel som, že musím zlepšiť technické vybavenie. Kúpiť modernejšie svetlá, mať dobré výkonné repráky a tak. Do môjho života vstúpil svojrázny rodák z mojej rodnej obce menom Stano. Tento chlapík mal rád pop music, ale hlavne bol hi-fi fanúšik a výborne sa vyznal v elektrotechnike. Vedel pomocou spájkovačky prakticky všetko opraviť aj počas diskotéky. Bol neoddeliteľnou súčasťou mojich prvých hraní. Tie hrania boli najprv v mojej rodnej obci v miestnom klube SZM, ale aj v okolitých dedinách. V tom čase som hrával z kotúčových magnetofónov Tesla B730. Farebnú hudbu tak trochu primitívnej úrovne a cely zvukový aparát mal pod palcom Stano a väčšinou sme diskotéku v pohode odohrali, aj keď ventilátor chladiaci rozhorúčený zosilňovač, mal celú noc čo robiť.

Stano bol pôvodnou profesiou automechanik a jednoduchý človek. Jeho vtedajšia spolupráca so mnou a celý jeho vklad do mojich prvých diskoték bol celkom nezištný. Ako som však spomenul, bol nadšenec pre elektrotechniku. Spomínam si, ako si niekedy v roku 1983 zakúpil videorekordér a bol hádam prvým obyvateľom v celej našej obci, ktorý vlastnil tento výdobytok modernej techniky. A keď v krátkom čase zohnal síce niekoľko krát prehrané videokazety s americkými filmami, ako Rambo, Terminátor či Rocky, tak sa stal azda najpopulárnejším človekom v obci. Nuž a keď ešte zohnal prvé nemecké porno filmy, tak pred jeho skromným príbytkom bola deň čo deň rada ľudí, s obrovskou túžbou aspoň trošku nahliadnuť do Stanovej izby.

Robo

V klube SZM v rodnej obci som raz išiel hrať diskotéku. Bol piatok, dievky sa krásne vyobliekali, chalani sa zľahka potúžili v miestnej krčme /v klube SZM sa predávalo iba nealko/ a klub sa solídne zaplnil. Diskotéka bola v čase od 18-22 hod. Tak to proste bolo. V tom roku sme sa presťahovali s rodičmi do Bratislavy. Tam na sídlisku som si postupne našiel nových priateľov. Jeden z nich sa volal Robo. Bol približne v mojom veku. Ponúkol sa mi, že pôjde so mnou a bude akože môj technik. Pomôže mi postaviť a po diskotéke demontovať aparatúru. Len tak, lebo aj tak nemal čo robiť a boli sme kamoši. V mojej rodnej obci však býval často problém, keď do klubu zavítali ľudia z iných dedín. Často sa diskotéka alebo zábava končievala bitkou. Raz, krátko predtým som uvádzal diskotéku a prišli za mnou spolužiaci z gymnázia zo susedného mesta. Spontánne sa bavili , tancovali, keď krátko pred koncom vtrhlo do klubu „staré jadro obce“ od nás starší chalani, vždy významne pod parou s jedinou túžbou- zbiť tých, ktorí nie sú domáci. Keď som videl, že je zle a mojich dvoch nevinných a subtílnych spolužiakov už ťahajú von, tak som vybehol spoza pultu a na kolenách som prosil týchto ožralcov, že nech ich nechajú, lebo sú to moji kamaráti. Nakoniec sa mi to nejako podarilo s božou pomocou uhrať, aby chalani mohli bezpečne utekať na posledný autobus do svojho mesta.

V ten piatok, keď sa so mnou vybral Bratislavčan Robo mi hneď prebleslo hlavou, že to môže byť pre Roba nebezpečné, ale ten sa len zasmial a povedal, že nemusím mať žiadne obavy. Bol vysoký, tmavý fešák a venoval sa nejakému bojovému umeniu. Najmä tento týpek nemal žiaden, ale žiaden strach! Diskotéka prebiehala v pohode, Robo sa bavil, keď šiel tancovať, tak bol zjavne najlepší tanečník v klube a odrazu bolo pri ňom niekoľko miestnych dievčat, s ktorými tancoval. Stále vysmiaty cudzí chlapík v koženej bunde, však bol jasnou provokáciou pre miestnych. Vedeli však, že je so mnou, a tak „staré jadro“ vydržalo do konca diskotéky. Keď sa o desiatej večer diskotéka skončila, a ľudia sa väčšinou disciplinovane pobrali domov, tak sme spolu s Robom začali baliť aparatúru. Vedľa vo vestibule, kde sa pôvodne predávali vstupenky však zostala skupinka miestnych chalanov. Boli štyria a vyzerali, kedy sa tam ten „blavák“ objaví. V tej časti však bola aj toaleta, na ktorú sa Robo celkom bezstarostne pobral. Robo sa tam bez slova objavil, zavreli sa dvere a ja som čakal najhoršie – zbitého nového kamaráta a moju hanbu, že som to dopustil. Za približne 3  minúty však Robo vstúpil do prázdnej  tanečnej sály a bez slova pokračoval v balení mojej aparatúry. Hneď som sa vybehol pozrieť, čo sa tam vo vestibule udialo. Zbadal som na dlážke ležať troch chlapíkov a štvrtého ako sa s rozbitým nosom nad nimi nemotorne skláňal. Keď ma zbadal, tak nesúvisle zasyčal “idem do šenku pre ostatných“. Vedel som čo to znamená, že do klubu sa nahrnú pomstitelia, starší chalani, ktorí boli opití na šrot po záverečnej v miestnej krčme. Utekal som naspäť do sály a povedal Robovi, že musíme všetko rýchlo zbaliť a vypadnúť, lebo bude veľký problém. Robo sa len uškrnul a pomaly mi pomáhal baliť káble. Začali sme nosiť do môjho automobilu Škoda 1000MB časti aparatúry, ale keď sme nakladali repráky, už som videl, že sa zdola z dediny hore tacká slušná skupinka miestnych. Už sa nedalo zdrhnúť. Mne reálne nič nehrozilo – bol som rodák z obce, každého som poznal, a v neposlednom rade som mal o šesť rokov staršieho brata, ktorý mal v obci slušný rešpekt. Išlo výhradne o Roba , ktorý za pár minút spacifikoval štyroch týpkov. Stáli sme v sále a vtedy tam vtrhla asi desiatka prívržencov „starého jadra“. Jeden z tých štyroch zbitých im hovorí: “Hento je on!“

Robo sa celkom pokojne postavil do rohu miestnosti. Tam len stál a čakal. Nekoordinovane sa  naňho dvaja vrhli, spomínam si, že jeden z nich bol v mäsiarskom oblečení, ktoré bolo pofŕkané krvou. Bol to pozostatok zabíjačky v jednom rodinnom dome. Robo vyskočil do vzduchu, jedna kopačka, druhá kopačka a obaja „zaspali“ po jedinom presne mierenom kope. Neodradilo to však ďalších. Živelne sa no Roba vrhli, ten však stále zastaval pozíciu v rohu miestnosti a presnými kopmi a údermi ich na pohľad ľahko pacifikoval. Do miestnosti vtrhli ďalší štyria z krčmy. Keď videli čo sa deje, tak rozmlátili stôl, odtrhli z neho nohy a zaútočili na Roba s pomocou palíc. Robo sa šikovne presunul k točitým schodom, ktorými sa v klube išlo na poschodie. Prvému chlapíkovi palicu vytrhol z ruky. Postavil sa asi na tretí schod a prvý krát prehovoril: „Poďte vy sedláci“. Všetkých miestnych bitkárov-ožranov zbil! Nakoniec prekročil ich telá a spolu sme sa pobrali do môjho auta. Robo si zapálil cigaretu a povedal: „Kam ešte ideme?“ S Robom som zažil ešte minimálne jednu podobnú situáciu. Tam však namiesto dedinských opilcov, stál proti najväčšiemu mafiánovi tej doby. A opäť necukol, ale o tom neskôr.