flebo

Už pred rokmi mi niekto prirovnal život k diaľnici. Život ako taký je pre mňa skutočne cesta. Keďže pomerne často jazdím autom do Prahy tak som si uvedomil, že pri troche predstavivosti mi skutočne príde cesta touto diaľnicou ,ako cesta životom.

Vo všeobecnosti je tá diaľnica komfortná .Štandardne ju prejdeme za optimálny čas, celkom v pohode ubehne cesta, často býva trochu nudná, pre niekoho však krásna na pozorovanie okolia, na vlastný tréning bdelosti pri šoférovaní, alebo na utriedenie myšlienok.

Občas sa však stane, že niekde pri Humpolci sa zmení počasie, alebo pozorujete nehodu jedného z aut, niekedy vás zdrží zápcha. V tom všetkom sa pri troche predstavivosti dá nájsť , myslím si, paralela so životom.

Vyrazíte z Bratislavy, napravo vidíte krematórium, ale to nás na začiatku života pramálo zaujíma. Cesta je väčšinou takmer prázdna, až po Brno rovná, nudná diaľnica  Asi v tretine cesty je mesto Brno. Je to jediný úsek, kde sa dá zablúdiť-resp. zle odbočiť. Naozaj poznám ľudí okolo seba, ktorí idú chvíľu na Olomouc, neskôr prídu nato , že idú opačným smerom. Brno je totiž puberta, obdobie kedy sme na prahu dospelosti a u niektorých jedincov je čas niečo si vyskúšať. Vybehnúť preč z tej nudy. A tak vyskúšame ľahké drogy, alkohol, niekto zo zvedavosti skúsi, aké to je urobiť niečo „odvážnejšie“, niekoho okradnúť, potiahnuť niečo v obchode, vyskúšať si promiskuitu, a podobne. Ako však vravím, ak ste zle odbočili a smerujete iným smerom, tak sa stále dá celkom v pohode vrátiť. Nájdete správny výjazd z diaľnice a bez toho aby ste spálili príliš veľa pohonných hmôt ste naspäť na D1 smer Praha. Akurát ste o skúsenosť bohatší- ak sa to tak dá nazvať. Ale myslím si, že určíte dá. V 90 tych rokoch som išiel sa kamarátom Karolom Kučerom po Švajčiarsku a v Zurichu sme mali odbočiť do jednej ulice. Kajo mal na kolenách mapu/ešte žiadne GPS/, ja som riadil. Hovorí mi“ Tu to niekde bude, choď zatiaľ rovno , ja Ti poviem kde odbočiť“ tak teda stále idem rovno, keď si všimnem, že už sme mali zabočiť, lebo opúšťame mesto…Kajo nato:“Kámo už sme mali odbočiť, ale nevadí -na budúce budeme vedieť“…

Späť na diaľnicu nazvanú život.

Po adolescentných hrátkach a pokusoch sme naspäť na správnej ceste. Míňame Brno a smerujeme na Vysočinu. Je tam mierne stúpanie, kopec. Nuž treba sa postaviť na vlastné nohy, začať zarábať, možno založiť si rodinu a na plyn šliapnuť trochu silnejšie. Mimochodom v tomto období máme nielen správne zahriaty motor , ale aj my sme na vrchole síl.

Aj tu ako napokon počas celej cesty sa dá odbočiť z tej pohodlnej diaľnice. Výjazdov sú tu desiatky. Koniec koncov ,pravda je, že do Prahy sa dá dostať aj inými cestami, dokonca aj poľnými. Trošku rozkopanými, úzkymi a trvá to nepomerne dlhšie, ale dá sa to!

Viete koľko skúseností sa dá nazbierať jazdou po týchto cestách necestách! Môžte skúsiť gambling, výhra v kasíne je lákavá. Možno vymeniť za život viac životných partnerov, nekonečne hľadať toho / tú pravú, dokonalú…

Ak však zostanete na diaľnici tak okrem toho, že úsek Brno- Praha je spravidla plnší a na ceste je hustá premávka, tak stále nám cesta pohodlne ubieha. Musíte však byť ostražitý, dávať pozor na víkendových vodičov, kamióny a sem tam dobrzdujete v dôsledku neočakávaných manévrov vodičov pred vami. Pri Humpolci ,zhruba 80 km pred Prahou býva štatisticky najviac nehôd. Vek okolo 60. Infarkty, straty zamestnaní, dospelé deti, objektívna strata energie, vitality…

Dokonca je tam kopec a tiež sa tam často mení počasie. Je potrebné spomaliť, isť ostražitejšie, viac sa venovať jazde /zdraviu/ ,prípadne je odporúčané spraviť si krátku prestávku. V živote taktiež. Zvoľniť tempo, prípadne isť do dôchodku a vychutnávať si jeseň života.

Pretože záverečný 50 kilometrový úsek to ide opäť z kopca, auto ide ľahko, dokonca sa diaľnica rozširuje na tri pruhy.

Stmieva sa a v diaľke už vidno osvetlenú siluetu veľkomesta. Bezpečne vchádzate do Prahy, kde je dovolená na pomerne veľkom úseku už len 50ka, je potrebne významne spomaliť!

Všetci vôkol vás idú disciplinovane pomalou rýchlosťou, takmer nikto sa nepredbehuje.

Tí , ktorí sa rozhodli využiť niektorý z exitov prichádzajú ďaleko za vami, niektorí neprichádzajú vôbec.

Nech už sa rozhodnete ísť akoukoľvek cestou životom, vedzte, že takmer vždy sa dá vrátiť, preto nepáľte mosty.

Nuž a ak idete autom -zapnite si pásy:)