flebo

Celé roky som odolával diskusii o tom, čo a prečo sa hrá v rádiách. Mám teraz na mysli najmä laickú diskusiu.

Ja som totiž ten hudobný dramaturg, ktorého hudobníci, novinári ,ale aj bežní milovníci populárnej hudby kritizujú za to, čo sa hrá v slovenskom éteri. O mesiac to bude 9 rokov, čo riadim hudbu v Jemných. Len pre toto rádio sme uskutočnili viac ako 30 halových hudobných testov na vzorke niekoľko tisíc ľudí z tejto krajiny.

Späť na začiatok. V 90tych rokoch, keď vznikol súkromný mediálny trh, som to bol aj ja , ktorý som bol 100% presvedčený, že ja ako špičkový znalec pop music , ako DJ, ktorý prežil život len ponocovaním v kluboch, ako človek, ktorý viem naspamäť americké hitparády od roku 1982, a ktorý som si reálne aj každý tento program opakovane vypočul, som zažil atmosféru nádherného projektu 90 tych rokov- rádia ragtime, neskôr som moderoval a kompletne dramaturgicky pripravoval program s klubovou tanečnou hudbou, okrem toho som roky vysielal program smooth jazz, kde som prezentoval poslucháčom  nádhernú jazzovú hudbu. Žil som svoj sen a môj kamarát a majiteľ firmy , ktorá mi toto všetko umožnila ma v tom všetkom podporoval a nechal mi úplne voľné ruky pri výbere hudby. Ubehol však čas a zistili sme, že i keď mi chodilo okolo 300 mailov mesačne, ktoré boli prakticky všetky pozitívne a nesmierne povzbudzujúce, tak reálna počúvanosť týchto mojich programov , ktoré som robil z celého srdca, bola cca 3 tisíc ľudí. Áno, môžete namietať, že niekdajšie rádio B1 malo limitované pokrytie, ale vedzte, že dnes viem so 100% istotou, že by takýto formát nezafungoval.

Viete, prečo je najpočúvanejšie rádio na Slovensku rádio Expres? Ja Vám to poviem- boli totiž prví, ktorí najali konzultačnú spoločnosť a rádio naformátovali. To je fundamentálne dôležitá vec pre rentabilne fungujúcu rádio stanicu. Boli prví, ktorí začali hudbu testovať, robiť mapovacie štúdie a veľmi precízne načúvať nášmu mediálnemu trhu , potrebám , zvykom a v neposlednom rade hudobnému vkusu slovenského poslucháča.

Predtým, ako začnete diskutovať a vyprávať, že sú to bludy, tak si odpovedzte na tieto otázky:

Ľudia, spoločnosti, ktoré vlastnia tieto média, v našom prípade rádia, majú prioritný a zdôrazňujem , že legitímny záujem, aby to rádio bolo PROFITABLE, aby robilo zisk!

Je preto celkom pochopiteľné, že chcú dosiahnuť čo najvyššiu počúvanosť, aby mali dostatok inzercie. Zatiaľ dúfam rozumie každý.

Druhý problém často sa opakujúci u mojich známych muzikantov: Rádia by mali ľudí vychovávať k dobrému hudobnému vkusu a nie hrať slovenské sr..ky.

Po prvé, edukovať tu má zo zákona výhradne slovenský rozhlas a jeho okruhy! My si totiž všetci platíme koncesionárske poplatky, aby nám okruhy SRo priniesli nie len nekomerčnú hudbu, ale aj trebárs reportáž zo športového prenosu, informácie z kultúry, z ciest, politiky a pod. Dokonca aj prenos z nedeľnej omše!

Skúste to precítiť- ako môže niekto chcieť, aby domáca alebo zahraničná finančná spoločnosť mala mať pri obrovskej vstupnej aj prevádzkovej investícii, ešte aj úlohu hudobne vzdelávať ľudí? Veď to je bizarné.

Ešte stále tu cítim neveriacich Tomášov?

Ok, verte mi, nie je jediné súkromné a ekonomicky úspešné rádio vo svete , ktoré funguje bez toho, aby robilo callouty, alebo akékoľvek iné hudobné testy a takouto formou kreovalo skutočne relevantnú hudobnú knižnicu rádia. Úplne zabudnite na aj môj niekdajší omyl, že JA, keďže som hudobne zdatný a poznám všetky hity, tak viem odhadnúť afinitu jednotlivých piesni na tak neskutočne širokú vzorku ľudí, ako sa chystáte osloviť. To som si mohol dovoliť v krčme , kde som bol DJ a po rokoch som poznal takmer každého hosťa a s istotou vedel, že keď „dám“ Nirvanu ,tak každý vylezie na stôl. V rádiách to tak nefunguje, ale pozor ak chcete mať súkromné rádio naozaj len pre radosť a nehľadíte prvotne na zisk, ako to bolo napríklad v mojom prípade, keď som vysielal v rádiu ragtime, tak je to tiež cesta a k ľuďom, ktorí sa touto cestou vydajú, mám úprimné sympatie a držím im palce.

Na záver ešte téma korupcie, lebo aj takú predstavu niekto má.

V tejto krajine, už prakticky až na jedno jediné, zanikli všetky pobočky svetových vydavateľstiev. Jednoducho sa tu možno aj počtom obyvateľov, predáva tak málo hudby, že tie hudobne kolosy ako Sony music, alebo Warner music to tu zavreli.

Nuž a otázka priamej korupcie, verte mi aj to som si už vypočul…. Akože Katarína Knechtová príde sem za mnou do rádia a dá mi peniaze aby sme ju hrali. Viete, to je tak absurdná predstava, aby tu niekto mal budget na to, aby skorumpoval hudobného dramaturga v slovenskom rádiu. Napríklad ja som za 9 rokov, ako riadim hudbu, spomínanú Knechtovú, ktorú roky hráme v slušnej rotácii ešte osobne nestretol. Nedávno tu bol v súčasnosti populárny a často v rádiách hraný Adam Ďurica. Prišiel mladý chlapec, na pleci s gitarou, neviem či nevystúpil z električky….Verte mi prosím a viem, že podobne asi vravieval aj Viliam Fischer, ale  mne sa to naozaj nikdy nestalo a mám veľkú pochybnosť, že sa to nejakému dramaturgovi na Slovensku prihodilo, aby mu ponúkli peniaze za hranosť.

Záver: Už som to raz v rozhovore pre Sme povedal: Hráme to, čo ľudia naozaj chcú! Nič menej a nič viac. Dodávam, že to tak je aj v celoplošných televíziách, časopisoch a koniec koncov, hádam nikto dnes nemá pochýb, že aj tí politici sú tu preto, lebo si ich ľudia vyberú, hoci nám to mnohým môže pripadať často až ako neuveriteľné:)