flebo

S Hlavičkom sme boli stále kamoši, naďalej ma chránil. Pri mne bol vždy OK. Raz prišiel za mnou s jednou dievkou, ktorá s ním zjavne dobre vychádzala. Povedal mi len: „Flebi, chcem ťa zoznámiť s mojou kamoškou“. Taká robustnejšia dievka mi podala ruku a povedala, že sa volá Magda. Bola to dcéra predsedu vlády Slovenskej republiky.

Po asi 3 mesiacoch prišlo k udalosti, ktorej som sa v podvedomí stále obával. Do podniku tesne pred záverečnou zavítal opäť Tuti. Sprevádzal ho jeho brat a ešte dvaja muži. Popri ňom išiel Hlavička a ešte jeden náš biletár. Tuti si to namieril rovno ku mne. Hlavička ho sprevádzal a hneď mi do ucha šepkal, že je to OK a nič sa mi nestane. Tuti bol nafetovaný aj opitý. Nekoordinovane rozprával. Oprel sa o môj pult a povedal, že mám okamžite pustiť Jacksona. Hlavička sa neprestával usmievať a jemne mi kývol, že nech mu to zahrám. Okamžite som okolo 4 ráno zahral Jacksona. Tuti ma požiadal, nech pridám zvuk a začal tancovať. Pri tanci si teatrálne roztrhol košeľu. Objavila sa vyprofilovaná potetovaná hruď. Z jeho holej lebky tiekol pot. Potom ma požiadal, že chce Sam Brown a singel Stop. Je to slaďák, zahral som to a Tuti sa rozplakal. Objednal si ďalší pohár whisky, na ex ho vypil a potom – čítate správne, potom pohár zjedol! Rozhryzol sklený pohár na whisky a prehĺtal črepiny. Odrazu ho naplo a pod seba sa vyvrátil. Objednal si ďalšiu whisky a mňa si asi tri minúty nevšímal. Začal predvádzať pred svojimi ľuďmi karatistické kúsky. Hlavička sa stále usmieval.

Videl som, že naši chalani sa medzitým obvolali a v ranných hodinách sa v pube objavila eskorta kolegov z Queens pubu a aj ďalší naši ľudia, ktorí v ten deň mali voľno. Tuti si našich prerastených ochrankárov nevšímal. Odrazu, z ničoho nič sa postavil k Hlavičkovi, výškovo mu bol sotva po prsia a zreval:“ A ty čo kukáš sedlák, chceš ísť na férovku“? Hlavička sa neprestával usmievať a bez slova sa pobral spolu s Tutim a sprievodom ku schodom, nech teda idú hore pred bar na férovku. Sotva vstúpili na schody Tuti zastal, chytil za plece Hlavičku a povedal: „Si dobrý, jebme nato, si lepší“ A otočil sa naspäť k baru. V ten večer som do šiestej ráno však Tutimu hral dokolečka Jacksona. V bare bol len jeden barman, Hlavička, Tuti a ja. O šiestej ráno sa Tuti opäť rozplakal, pristúpil ku mne, objal ma svojim spoteným a ovracaným telom a povedal, že ma „ľúbi ako svojho syna“. Tá emócia vyplynula zjavne z toho, že som mu stále hral toho Jacskona. Nato si odopol hodinky, ťažké hodinky značky Breitling a podal mi ich, že to je jeho dar pre mňa. Zostal som úplne v rozpakoch, Hlavička mi kývol, že je to OK. Tak som si spontánne dal dole moje digitálky, ktoré mi darovala moja žena, myslím, že ešte keď sme spolu iba chodili, a na oplátku som mu daroval moje hodinky. Okrem toho som mu pred odchodom z eufórie, že som stále nažive daroval CD Michaela Jacksona  Dangerous. Tuti ma pozval k nim domov na druhý deň, ale bol už tak mimo, že som vedel, že si nič nebude pamätať. O pol 7 ráno som prišiel celkom vyčerpaný pred náš panelák v Petržalke. Na balkóne ma vyzerala moja milá žena, úplne vystrašená. Doma som jej všetko vyrozprával, ukázal tie hodinky a okolo 9 ráno som únavou konečne zaspal. Na druhý deň som opäť hral, bola sobota. Hlavička ma už čakal a pýtal sa, či je všetko v poriadku. Poďakoval som sa mu, že so mnou stále bol a vlastne sa tá noc skončila šťastne. O ôsmej večer náhle vošiel do baru Edo Dinič ,v tom období jeden z najrešpektovanejších ľudí v podsvetí. Zamieril si to rýchlou chôdzou rovno ku mne. Bez nejakých reči, či pozdravu mi iba povedal: „Davaj hodinky“ Rýchlo som mu ich podal. Edo ich vzal a odišiel. Verte mi, že na moje bakelitové digitálky som sa radšej ani nepýtal. Tuti bola Edova gorila a zjavne hneď, ako vytriezvel si uvedomil, že dal v opitosti niekomu drahé hodinky, tak to Edo prišiel vybaviť. Mne odľahlo, verte mi, nemal som ambície nosiť na ruke Tutiho hodinky. Tuti ešte zavítal zopár krát do Charlies pubu. Vždy ho mali naši chalani ako-tak pod kontrolou. V každom prípade, to bolo vždy veľmi nepríjemné, lebo často ho sprevádzali katastrofálne kreatúry zjavne s kriminálnym backgroundom a najmä Tuti bol absolútne nevyspytateľný. Ku mne sa správal celkom v pohode, ale preventívne som mu hneď hral Jacksona. Nedá mi však nespomenúť ešte raz kamoša Roba, o ktorom som písal, ako spacifikoval početnú skupinku, rádoby bitkárov, na mojej dedinskej diskotéke, ešte za bývalého režimu. Robo bol stále môj kamoš a občas ma prišiel pozrieť. Navyše jeho brat Edo bol u nás biletár a tiež môj dobrý kamoš. Robo si sadol ku mne a len tak popíjal minerálku. Do toho sa v pube zjavil Tuti s enklávou. Sprevádzal ho Hlavička s kolegom. Tuti vyzeral triezvy a zamieril si to rovno ku mne. Buchol do stola a vypýtal si hneď Jacksona. Ja som štandardne znervóznel a rýchlo hľadal cd Jacksona, nech je s ním pokoj. Vo chvíli, keď sa začali ozývať prvé tóny Billie Jean, tak sa Tutiho oči namierili na flegmatického Roba, sediaceho vedľa mňa za DJským pultom. Ten mu opätoval pohľad. Nato Tuti s hrôzostrašným pohľadom a hlasom naňho zakričal: „A ty čo kukáš?“ Robo sa hlasno zasmial a odpovedal: “Musím sa smiať, keď vidím takého čuráka ako si ty“ .Toto „dal“ Robo z voleja najstrašnejšiemu zločincovi, ktorý v tom období figuroval v bratislavskom podsvetí a terorizoval celé staré mesto. Tuti ho okamžite vyzval, nech idú von, že si to s ním v momente vybaví. Robo sa hneď postavil, že OK. Zopakoval sa však rovnaký scenár ako s Hlavičkom. Pri schodoch to Tuti zjavne vyhodnotil inak. Jednoducho ten človek, keď videl, že sa ho niekto nebojí, tak sa väčšinou stiahol. Celá stratégia tohto človeka, celý jeho vzhľad, gestikulácia, bola iba naháňaním strachu a treba priznať, že mu to aj u veľkej väčšiny išlo. U mňa to napríklad fungovalo na 100%.