flebo

Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z dovolenky v Thajsku. Nejdem však písať o mojich cestovateľských zážitkoch, ani o krásach miestnej prírody, ale chcem sa s vami podeliť o iných reálnych a pre mňa pozoruhodných skúsenostiach.
Už po niekoľkých dňoch pobytu sme sa zoznámili s nórskym manželským párom, ktorý trávil čas v blízkosti nášho hotela. Išlo o ľudí v našom veku , teda ľudia medzi 40-50, a keďže pani bola komunikatívna , tak som sa vypytoval na ich cestovateľské , ale aj iné skúsenosti. Nuž a o tom mám naliehavú potrebu písať priatelia: Tento bezdetný manželský pár trávil svoju 22.dovolenku v Thajsku od roku 1995, kedy sa vzali. Chodia sem pravidelne na cca 4 týždne v januári a na 2 týždne v období Veľkej noci. V téme „cestovanie“ mi ďalej zhovorčivá, milá pani prezradila, že v letnom období zvyknú zájsť len niekde blízko- často je to Španielsko, Grécko, ale minulý rok boli napríklad v Turecku. Môj investigatívny rozhovor pokračoval mojimi otázkami zo sociálnej oblasti, dôchodkového zabezpečenia, daní, až po možnosti štúdia. Tu som trochu zostal zaskočený. Pri mojej otázke, či je v Nórsku spoplatnené štúdium na univerzitách, sa obaja zamysleli a úprimne odpovedali, že mi nevedia celkom presne odpovedať, lebo obaja majú len základné vzdelanie. Tak som zvedavosťou zašiel ešte ďalej a opýtal som sa ich oboch, čo je ich job? Odpovedali, že spoločne vyrábajú pohľadnice s venovaním alebo so želaním Happy Birthday, resp. Merry Christmas a podobne. Na moju otázku, či ide o lukratívny biznis sa pousmiali a povedali, že ani nie, ale robia to už celé roky a majú čas pre seba, cestovanie a podobne.
Povedal som si, že Nórsko je špeciálna krajina- tradične sa pohybuje na prvých miestach v rebríčkoch kvality života a v neposlednom rade jej bohatstvu napomáha aj nerastné bohatstvo, ktorým severania disponujú. Skrátka, asi zlý príklad.
Na ďalší deň sa mi v bazéne po anglicky prihovorila milá blonďavá pani s otázkou, odkiaľ sme. Išlo o milú 45 ročnú pani zo severu Švédska, ktorá trávila 5 týždňovú dovolenku s manželom a dvoma deťmi (13 a 16). Boli to veľmi spoločenskí a príjemní ľudia, s ktorými sme trávili spoločne niekoľko dní na plážach a večer sme si vychutnávali thajské špeciality. Nuž a najmä sme veľa debatovali. Pani mala pred troma rokmi ľahšiu mozgovú príhodu, tak je momentálne bez zamestnania. Jej manžel je povolaním carpenter- teda tesár a jeho práca je v mestskej samospráve ich mestečka, kde sa on ako tesár s partiou robotníkov stará o mestské budovy, rieši havarijne stavy a vo veku 49 rokov je „predák“ stavebnej partie približne 20 pracovníkov. Tento muž má 34 dní platenej dovolenky. Už sa teší, že dovŕšením 50.roku života bude tých dní 36. Prezradili nám, že zo Švédska prišli s jedným veľkým kufrom, ale odchádzajú so štyrmi. Poviete si, že v Thajsku je lacno. Je, ale aj tak. Posledný típek, s ktorým som pokecal bol zvláštny samotár, ktorý bol náš sused v rezorte. V tomto prípade to bol on, kto chcel viesť rozhovor. Mojej pani sa od začiatku nepozdával, lebo bol hlučnejší, obézny a tak trochu vulgárny. Mne až tak nevadil, a keď mi v tom horku hodil plechovku s vychladeným pivom, tak som sa fakt celkom potešil a pristúpil na debatu „pri pive“. Aj keď som mu hneď v prvej vete povedal, že sme zo Slovenska, ustavične si to plietol s Juhosláviou a pýtal sa ma na more…Tento Švéd bol tiež z mesta cca 350 km severne od Štokholmu, kde pracuje ako nurse v Mental hospital. Ošetrovateľ. V Thajsku je každý rok. Argumentoval, že je tam neskutočne lacno a teplo. Postupne sme zistili, že mu nie sú cudzie ani thajské dievčence, o ktorých plnoletosti som sa radšej ani nezamýšľal….
Celkom si viem predstaviť, ako ma niekto onálepkuje ako ľavicového aktivistu. Hm, ak je teda môj zúfalý pocit z toho, že v menšom meste v prešovskom kraji, v ktorom žijú takmer všetky staršie , ale aj mladšie ženy bez mužov, lebo tí sú za prácou v lepšom prípade v Čechách, častejšie však v Írsku, Anglicku, a kde tade po svete, prejavom ľavičiarstva, tak sa k nemu hlásim hneď! Ak je môj zúfalý pocit z toho, že moja žena by sa z učiteľského platu nedostala do spomínaného Thajska z jej mzdy ani za 3 inkarnácie, tak nech som pre Vás hneď aj Marx.
Vadia mi tie nerovnosti, tie priepastné rozdiely možností, prakticky tých istých ľudských bytostí. Vadia mi politici , ktorí spravujú krajinu tak, že mnoho ľudí nepochybne musí za prácou odísť, aby sa vôbec uživili.
Ja som šťastný človek, pochodil som celý svet a bolo mi „z hora“ dané, že sa mám dobre. Nie je však dňa , aby som neprecítil tých ľudí, ktorí riešia celkom iné starosti a sú konfrontovaní s drsnejšou realitou bežného života.