flebo

Na Nový rok 1.januára 2018 som sa ocitol na pláži Railay beach v Thajsku, ktorá podľa national geographic, ale aj iných zdrojov patrí do Top 10 najkrajších pláži na svete. Napriek tomu ma po príchode na túto pláž premkol pocit zúfalstva a negativizmu, tak typický mojej konštitúcii a celej našej rodinnej genézy. Môj bezprostredný pocit si dobre pamätám a bol takýto: Pane Bože, kde som sa to ocitol. Všade plno ľudí, vedľa našej deky Rusi, hlučné decká všade naokolo a ešte aj tí mladi Holanďania sa tu serú s tou volejbalovou loptou. Obloha zamračená, síce 29 stupňov, ale pod mrakom. Kriste toľko peňazí za letenky a teraz toto!

O chvíľu som vliezol do vody. Tam som sa uvedomil, myseľ sa na moment zastavila a v ten moment, kedy som začal plávať v blankytnom mori som odrazu situáciu videl presne takto: Úžasné! Fantastická, číra voda, máme šťastie, že na nás nepraží slnko, lebo tu nemáme slnečník a nezhoríme. Tá ruská rodina učiteľky z Petrohradu je príjemná, debatujeme a dokonca som prekvapivo solídne oprášil ruštinu  ešte zo základnej školy. Byť na Nový rok v tomto raji, keď viem že doma v Bratislave je pod nulou, hmla a kratučký pochmúrny mrazivý deň, celkom bez slnečného svitu je vlastne zázrak!

Tieto fundamentálne rozdielne pohľady na TÚ ISTÚ situáciu delilo len niekoľko desiatok minút. Oba tieto pohľady sú viac-menej pravdivé. Netrpím schizofréniou. Len som Vám na praktickom , ale najmä skutočnom prípade chcel flagrantne ukázať, akú významnú mieru v životoch hraje UHOL pohľadu.

Tie veci naokolo, ale často aj celkom v nasej blízkosti, sa nám javia ako realita, ale ide v skutočnosti iba o uhol pohľadu. Dnes už rozumiem, prečo pre staršieho človeka je tá jeho životná partnerka v rokoch, stále najpríťažlivejšia a najzvodnejšia žena na svete. Lebo z jeho uhla pohľadu to tak naozaj je. Kto má pravdu- ten čo tvrdí, že to nie je objektívne, lebo dáma už dávno nemá miery 90 60 90? Je to vždy len o uhle pohľadu. Píšem to však najmä preto, aby ste porozumeli, že ľudia si často vytvárajú „realitu“. Môžete vidieť Váš život, ako nešťastný príbeh, lebo snívate o vyššom plate, mladej žene a veľkom aute, alebo sa môžete „uvedomiť“ a zistiť, že pokiaľ nemáte aktuálne diagnostikovaný nádor na mozgu, máte prácu, rodinu a nemáte permanentne prázdny žalúdok, tak žijete ZÁZRAK! Ale zas a znova je to len o uhle pohľadu. Ja som z rodiny, kde je pohár vždy skôr poloprázdny, ako takmer plný. Kde keď idem na dovolenku, tak panuje obava či so mnou nespadne lietadlo, prípadne, že nám bude celý čas pršať. Ale aj z tohto programu môžete pomerne ľahko vykĺznuť, keď zmeníte životný postoj, nájdete pokoru, ktorá je nesmierne dôležitá a v neposlednom rade zmeníte uhol pohľadu- teda nebudete vidieť Váš život ako zúfalé prežívanie , ale ako príležitosť zažívať denne úžasné veci.

Na zaver dovoľte bonusovú poznámku: Zabudnite nato, že Vás niekto , alebo niečo zvonku urobí trvale šťastným. Rozhodne tomu tak nebude, ale o tom snáď inokedy.