flebo

Pred časom sme sa celkom náhodou na dovolenke v Mexiku zoznámili s manželským párom z mesta Kansas city v USA. Prakticky v momente sme si vzájomne porozumeli a viedli hodinové debaty. Slovo dalo slovo a o ďalší rok sme sa stretli opäť v Mexiku, s tým že keď sme s manželkou odchádzali, srdečne sme našich nových priateľov pozvali na výlet k nám, na Slovensko. Začiatkom augusta som ich vyzdvihol na letisku vo Viedni a s Philom /75/ a Suzanne /62/ sme prežili prekrásne dva týždne. Pretože viem, ako polarizovaná je naša krajina, ale zdá sa že celý svet, tak vám ponukám presný rozhovor na jednu z tém našich nekonečných večerných debát. Podotýkam, že ide o dvoch univerzitne vzdelaných Američanov, aktuálne na dôchodku.

Ja: „Suzanne koľko máš detí, predpokladám, že už sú dospelé?“

S: „Mám jednu tridsaťročnú dcéru, ešte z prvého manželstva. Žije s manželom aktuálne na Aljaške a je v manažmente väčšej ropnej spoločnosti.“

Ja: „Ako u vás v Amerike prebieha pôrod, zahrňuje náklady s ním spojené zdravotná poisťovňa?“

S: „Dobrá otázka. Rodila som v 90tych rokoch. Musela som rodiť cisárskym rezom, pretože mám zúženú panvu. Niekoľko týždňov po pôrode nám prišiel účet na 16200 dolárov. Samozrejme, že si platím poistku. Bez nej by suma aj samotný prirodzený pôrod stali násobne viac.“

Ja: „Každá rodička v USA platí za pôrod?“

S: „Áno, bežný pôrod stojí okolo 5 tisíc dolárov. Nepoistená rodička, ktorých sú mimochodom v štátoch desiatky miliónov, platí sumu okolo 20 000 dolárov.“

Ja: „Ako to máte s materskou dovolenkou, koľko môže zostať doma mamička s bábätkom?“

S: „V mojom prípade 0 dní. Hneď som sa musela vrátiť do práce, pretože som mala dobrý job v jednej spoločnosti, kde mi povedali, že keď sa hneď nevrátim prídem o miesto a príjmu na moju pozíciu iného zamestnanca. Nakoniec som sa nevrátila a zostala som so Sophiou dva roky doma.“

Ja: „Aký úsek z tých dvoch rokov si dostávala materskú a v akej výške?“

S: „Odpoveď je nula. Podľa federálneho zákona je platená maternity leave dva týždne. Ďalších desať týždňov môže zostať s bábom otec, alebo mama. To však už je neplatené.“

Ja: „Máte v USA nejaký príspevok pri narodení dieťaťa?“

S: „Neexistuje žiaden príspevok. Žiadna materská dovolenka, ako máte v Európe. V mojom prípade, keďže som zostala dva roky doma, všetko zostalo na pleciach manžela.“

Ja: „Máte v USA niečo ako u nás materské škôlky?“

S: „Máme, sú väčšinou bezplatné, ale sú až pre deti od 5 rokov. Dovtedy si dennú starostlivosť musíte pokryť vo svojej réžii. V niektorých štátoch sú tzv. predškôlky, kde vám vezmú dieťa od 3 rokov.“

Ja: „Som nemilo prekvapený, príliš tam u vás nepodporujete pôrodnosť, sa mi tak zdá… ?“

S: „Je to tak, ba myslím si že je to oveľa horšie, ale nechcem byť príliš negatívna. Napríklad moja 30 ročná dcéra mi už teraz vraví, že neplánuje mať deti, pretože dostala príležitosť pracovať v prestížnej ropnej spoločnosti, s dobrým ročným platom a vie, že keby zostala s dieťaťom čo i len zopár týždňov alebo mesiacov doma, tak o prácu príde. Pritom v jej prípade nejde o chamtivosť, ale skôr o to, že ešte niekoľko rokov musí splácať školné, ktoré zaplatila za univerzitu. Išlo o šesťcifernú sumu.“

Ja: „Phil a ty si spomínal, že máš taktiež dcéru, plánuje rodinu?“

P: „Pred necelým mesiacom sme jej boli na svadbe. Moja dcéra ma vyše 40 rokov a býva Los Angeles. Pracuje ako detektív na policajnom oddelení a aktuálne ju povýšili. Neplánuje mať deti, život v Kalifornii je aktuálne ukrutne drahý. Príklad, bývali sme v malom hoteli, kde však nepodávali raňajky. Tak sme vybehli do reštaurácie v časti Malibu, kde sme si dali raňajky. Miešané vajcia, toasty, káva, džús a nejaké smoothie. Účet bol 150 dolárov! Kalifornia je šialená /smiech/.

Na záver sa so mnou Suzanne podelila o taktiež skutočnú udalosť, tentokrát zo života jej brata. Ten dostal tesne po päťdesiatke onkologickú nemoc. Mal solídny job a platil si pomerne vysokú zdravotnú poistku. Poisťovňa mu preplácala prvotnú liečbu, ktorá zahŕňala chemoterapiu a rádioterapiu. Keď sa nedostavili očakávané výsledky, lekári v Kansas city mu odporučili novšiu, veľmi progresívnu liečbu. Spočívala v niekoľkých injekciách, každá z nich v hodnote vyše 40 000 dolárov. Brat ich potreboval šesť. Po úprimnej debate so svoji onkológom sa rozhodol predať dom a auto. Inovatívna liečba  zabrala a brat našej známej Suzanne dnes žije. Avšak vysťahoval sa do púšte na juhu Arizony, kde tento chlapík žije v stane. Keď ho bola Suzanne pozrieť pred niekoľkými mesiacmi, žasla nad množstvom ľudí s podobným osudom, ktorí sa z podobných dôvodov vysťahovali na juh USA, kde sa dá aj zima prežiť v stane, v lepšom prípade v obytnom prívese.