flebo

Myslím to celkom vážne! Môj ďalší poznatok na ceste životom je, že neslobodno ľuďom z nášho pohľadu radiť, dávať akékoľvek posolstvá, ani dávať rozumy „ako by to malo byť správne“.

Situácia sa mení, ak ste o radu požiadaný. Mení to síce zásadne situáciu, ale vo finále to nemení fakt, že žiadateľovi poradíme vždy len z nášho subjektívneho pohľadu, nech už sme fundovaný v danej oblasti akokoľvek. Nehovorím tu samozrejme o právnom poradenstve a pod.

Ak sa niekomu napríklad môže zdať neprijateľné, keď muž odovzdá celú výplatu žene, ktorá je na materskej, po práci navarí, obriadi deti, stihne aj nakúpiť, večer deti okúpať a podobne, tak tomu mužovi sa tento stav môže zdať vcelku optimálny – takpovediac „v pohode“. Je to vždy o uhle pohľadu a v neposlednom rade o očakávaniach každého z nás. Sú stovky situácii- nepochybujem, že každý máte vo svojom okolí niekoho, koho životný štýl Vám príde slušne povedané neadekvátny.

Ďalší dôvod prečo si myslím, že netreba radami plytvať je to, že je dôležité zažiť si rôzne situácie, respektíve nazbierať skúsenosti. Príklad: Nedávno mi jeden kamarát, asi o 20 rokov mladší odo mňa porozprával, ako ťažko sa mu nadväzuje vzťah so ženou, ako veľmi by chcel trvalý, vyvážený vzťah s peknou dievčinou. Keďže z môjho pohľadu je mladík sympatický a dobre situovaný, tak som ho povzbudil , že to všetko príde. Onedlho mi volal, že sa zoznámil s krásnou dievkou, ktorá ho očarila. Začali sa stretávať a všetko vyzeralo veľmi sľubne. Pomerne rýchlo sa vzťah prehĺbil a strávili spoločný víkend na horách. Po spomínanom víkende som sa mu so zvedavosťou ja sám ozval. Na moju otázku ako sa vyvíja vzťah mi úprimne povedal, že všetko bolo super, prežili nádherné dni a naplnili sa dokonca všetky jeho očakávania, ale zároveň pre mňa prekvapujúco dodal, že on nebude v tom vzťahu pokračovať. Na moju otázku, že prečo, mi mladík oznámil, že by si chcel v tomto období života viac užívať skôr krátkych ľúbostných románikov a že mu skrátka vzťahy z kategórie „one night stand“ vyhovujú viac, ako hlbší vzťah. Keďže zo skúsenosti viem, že Vás takéto promiskuitné hrátky naozaj neurobia šťastným, tak som sa už aj chystal „rozdávať rozumy“, ale rýchlo som sa uvedomil, že aj tento mladík si touto skúsenosťou musí prejsť- jednoducho- on by mi to neuveril.

Nuž a to je ďalší dôvod: Ľudia Vám neuveria! Mám mamu, ktorej lekári predpísali -a teraz nepreháňam-24 druhov liekov! Je síce diabetik, ale inak je to mentálne vitálna 75 ročná žena, ktorá chodí po obchodoch s paličkou. Ja nie som lekár, ale zdravý rozum mi jednoznačne vraví, že brať také množstvo chemických liekov, je taká neprimeraná záťaž na pečeň, ale aj ostatne orgány, že v poslednom období riešime len šialené vedľajšie účinky rozličných liekov, ktoré jej neskôr lekári vysadzujú a nahrádzajú inými. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale som presvedčený, že dve tretiny tých liekov berie celkom zbytočne. Keď jej však toto ktorýkoľvek člen rodiny vrátane mňa povie, tak nám to jednoducho neuverí. Má úžasný pocit satisfakcie, keď ide raz do mesiaca do lekárne, kde jej za doplatok naplnia obrovskú igelitku liekmi od výmyslu sveta. Vtedy sa cíti v bezpečí.

Myslím si, že je dôležité človeka nechať si „odžiť“ akúkoľvek, hoci často bizarnú, veľmi často aj nebezpečnú (drogy, alkohol) skúsenosť. Samozrejme, nemám na mysli deti a mladých do 18 rokov!

Moje ponaučenia, alebo nazvime to „know-how“ naozaj prišli len cez empirickú, vlastnú skúsenosť. Ak už naozaj chcete niekomu poradiť, tak sa o to pokúste „nepriamo“ a to inšpirovať iných svojim vlastným správaním a podobne.

Slová rodičov boli pre mňa len „kecy“ a na slová učiteľov si jednoducho nepamätám. Zato prvú cigaretu, z ktorej som sa povracal si pamätám dodnes:)