flebo

V roku 1983 som ako 15 ročný chlapec bol u nás v obci na diskotéke. Zväzáci zavolali bratislavského diskotékara menom Igor Malovec. Sobotný večer bol pre mladých ľudí v našej obci skutočný sviatok. Dievčatá sa vyobliekali, navoňali, dokonca zopár prišlo aj zo susedných dedín. Chalani tiež nezaostali a už krátko po 18. hodine sa klub otriasal modernou hlasnou hudbou a zábava sa začala. Ja som mal jedinú starosť, okukávať DJa ako to robí. Je dôležité si uvedomiť, že vtedy sa diskotéka výhradne moderovala. Po každej pesničke DJ uviedol nasledujúcu, pridal k nej nejaké info, prípadne ju niekomu venoval. A to bolo tá vec , ktorá ma jednoznačne najviac vzrušovala a priťahovala. Mal som to všetko do takej miery napočúvané, že som o každom songu mal v hlave nejaké info, pikošku, alebo minimálne som to vedel dobre anglicky vysloviť, keďže som mal napočúvanú americkú hitparádu, kde to Casey uvádzal ako pán Boh. V ten letný večer som v tom hluku prišiel za tým bratislavským DJom a poprosil ho, či by ma nenechal uvádzať. Aspoň jednu pesničku. Igor je dodnes môj priateľ a dnes už viem isto to, čo som vtedy len vycítil. On je totiž ten DJ s tou prednosťou výhradne ohľadom techniky. Už vtedy mal veľmi solídnu aparatúru a mimochodom tento chlapík, ktorý je dnes už šesťdesiatnik sa veľku časť života venuje obchodu s DJ skou technikou. A tak to bolo aj vtedy. Igor mal čerstvé hity a skvelú aparatúru, ale nemal som pocit, že by zvlášť obľuboval hovorené slovo a ani v angličtine nebol celkom doma. Igor sa na chvíľu zamyslel, prehodil pár slov s dievkou, ktorá tam s ním bola-myslím, že išlo o jeho súčasnú manželku, s ktorou sú spolu hádam 40 rokov a následne mi ukázal, že mám prísť za ním za DJsky pult! Tep srdca sa mi zrýchlil, cítil som oči všetkých v sále, ako sa upierajú na mňa. Malý Flebo držal v ruke mikrofón, všetko ostatné robil Igor. Len mi krátko ukázal čo bude hrať. Nemal som s tým najmenší problém, poznal som úplne všetko. On len vybral pieseň, ukázal mi obal z platne. Dodnes si pamätám, že išlo o Styx a Mr Roboto. Odrazu sa skončila predchádzajúca skladba, nastalo ticho v preplnenej sále miestneho klubu SZM, všetci sa pozerali smerom na mňa a ja som prvýkrát verejne, teda už nie len v prítmí mojej izby do stolnej lampy, v mojej intimite, kde som uvádzal pesničky tisíckrát, ale nikto ma nepočul. Len občas mama, ktorá vedľa v kuchyni varila večeru a počula cez dvere čo tam stváram a len krútila hlavou… Teraz však prišla moja chvíľa a ja som to dal asi takto: „ to bol rodák z Karibiku Eddie Grant a Electric Avenue. Pokračujeme ďalej máme tu pre vás aktuálne číslo 3 americkej hitparády. Kapela Styx a ich aktuálny hit „domo Arigato Mr Roboto“ Igor to odpálil, mne sa na chvíľu od vzrušenia zastavilo srdce.Bolo to sto orgazmov  naraz! Už som nič viac nepotreboval v ten večer. A najmä som vedel, že za tým snom- byť DJ, pôjdem nech sa deje čokoľvek. Ten spomínaný DJ Igor Malovec bol ešte raz veľmi dôležitý v mojom živote. Igor mi totiž na záver tej diskotéky povedal, že sa mu veľmi páči môj zápal pre pop music aj ako moderujem a že by som si mal urobiť prehrávky-čo bolo akési osvedčenie, bez ktorého ste v tom čase nemohli byť DJ a brať za to honorár a podobne. Každý DJ v krajine musel mat tieto skúšky pred komisiou zvládnuté, lebo to jednoducho inak nešlo. Igor mi dal na seba telefón a povedal nech sa mu ozvem, ze mi s tým rád pomôže. My sme doma nemali ani len telefón. Od spolužiaka z gymnázia som však Igorovi zavolal. Igor mi dal potrebné informácie, že o niekoľko týždňov sa budú v Bratislave konať prehrávky a navigoval ma kam mám prísť a podobne. Vysvetlil mi, že skúška pozostáva z dvoch blokov. Najprv musím na vlastnej aparatúre predviesť takzvanú tématickú diskotéku. Išlo o to pripraviť si dajme tomu polhodinový blok, kde sa venujete jedinému interpretovi a odprezentujete o ňom blok informácii, hudby a podobne. Potom nasledovala moderovaná diskotéka. Obe tieto aktivity boli dosť neprirodzené a samozrejme silne poplatne dobe. Napríklad ja som si pripravil ako tématickú diskotéku blok o živote a tvorbe Mariky Gombitovej a tak som hovoril, kedy a kde sa narodila, čo boli jej rodičia , o autohavárii a podobne, ale v skutočnosti som si zďaleka nevedel predstaviť, kto by večer na diskotéke chcel toto počúvať. Rovnako na praktickej časti-uvádzania diskoték, som vďaka Igorovým radám zaraďoval veľa československých pesničiek a moderoval som to neprirodzeným spôsobom. Porota v ktorej bolo myslím päť ľudí v oblekoch na mňa nepresvedčivo hľadela. Jedným okom sledovali aj moju aparatúru, ktorá bola mierne povedané amatérska. Nakoniec ma zastavili a pán v okuliaroch celkom iste starší ako moji rodičia mi povedal „súdruh, nechýba vám zápal a nadšenie, ale myslíme si, že o 2 roky sú prehrávky opäť a vy naberiete skúsenosti a zatiaľ dozrejete, nech sa pripraví daľší“ a ja som zostal bez osvedčenia a mohol som tak moderovať celé ďaľšie dva roky len do steny mojej detskej izby.

Ani zďaleka mi táto skúsenosť nezobrala vášeň k populárnej hudbe. Celé noci som počúval rakúske O3, kde v menej atraktívnych časoch- často po polnoci- vysielali skutočne kvalitné kúsky najmä tanečnej hudby. Všetko som si nahrával na magnetofón. Najviac som podľahol rapu. Foneticky som si písal anglické texty old skool rapperskych zoskupení a snažil som sa ich napodobňovať-proste zhruba v polovici 80. rokov som začal byť rapperom. Túto aktivitu spomínam zámerne-pri ďaľšom pokuse získať osvedčenie diskotekára ma moja rapperská vášeň zachránila. Počas tých dvoch rokov, ako som čakal na ďalšie prehrávky som okrem školy často chodil po diskotékach a nechával sa inšpirovať. V regióne, kde som vyrastal boli nezabudnuteľné diskotéky v Pezinku na niekdajšom hádzanárskom ihrisku, v bezprostrednej blízkosti Zámockého parku. Najmä v lete išlo o open air akcie, kde sa zhromaždilo podľa mňa až niekoľko tisíc mladých ľudí zo širokého okolia. Diskotéky tam uvádzal Laco Gavorník, ktorý bol opäť technicky o tri triedy vyšší level ako ja, ale čo sa týka samotnej DJskej práce, uvádzania, mixovania či zháňania nových nahrávok som za ním, myslím už vtedy zďaleka nezaostával. Laco to však robil s odstupom času veľmi dobre. Mal aparát v polovici 80tych rokov, ktorým vedel komfortne ozvučiť voľnú plochu, kde sa bavili tisícky ľudí a v neposlednom rade tým, že vyberal komerčnejšie nahrávky tak sa jeho diskotéky tešili veľkej popularite. Pozor, ak spomínam komerčné, nemám na mysli „holky z naší školky“ a podobne. To Laco nehrával, ale s obľubou hrával veľa italo diska, ale aj Modern talking a iné, najmä v nemecky hovoriacich krajinách vtedy populárne piesne. Samotná atmosféra tých letných večerov, tie dievky, prvé tajne vyfajčené cigarety, naše pokusy o breakdancing a cesta domov polnočným vlakom preplneným mladými ľuďmi vracajúcimi sa z diskotéky, išlo o úžasné časy!

Keď som prišiel na ďalšie prehrávky zdalo sa , že sa zopakuje scenár ako naposledy. Tématickú diskotéku som si opäť pripravil profil Mariky Gombitovej a v druhej časti som sa snažil pred komunistickou porotou uvádzať akože Elán, Petra Nagya a podobne, len nech dostanem to vytúžené osvedčenie. Opäť som mal iba mizernú aparatúru a neviem či tá komisia čakala nejaký úplatok, ale opäť to vyzeralo, že ma vypoklonkujú. Vtedy sa ozval jeden z členov poroty Juraj Tokár, mimochodom otec legendárneho techno DJa Tokyho, ktorý v komisii zastupoval myslím SZM a ten sa opýtal:“Čím ešte by ste vedeli pobaviť návštevníkov diskotéky?“Krátko som sa zamyslel a za tuhého socializmu som odpovedal:“Bavil by som hostí tým, že budem naživo počas diskotéky rappovať“ „Prosím?“spýtal sa predseda poroty vekom okolo šesťdesiatky, „čo je to ten rap?“

A ja, som si z fleku pustil inštrumentálny podklad a začal som rapovať frázy od Grandmaster Flash & The Furious five a Sugarhill gang. Porotcovia nechápavo pozerali na môj spontánny, energický rapperský výkon. Pán Tokár na konci zatlieskal, nesmelo sa pridali ešte dvaja porotcovia. Juraj Tokár povedal:“ sľúbte nám, že takto sa naučíte rappovať aj po slovensky a máte osvedčenie“ Všetko som sľúbil, vydali mi oficiálne discjockejske papiere, dokonca triedy C, čo bol vzhľadom na výšku hodinového honoráru tuším najvyšší level. Prežíval som obrovské šťastie.