Polarizovaná spoločnosť? Už vieme prečo !

Už roky sa vyhýbam písať, ale aj debatovať o politických témach. Môžete si vravieť čo chcete, vždy to končí v lepšom prípade rozpačito. Nájsť zhodu sa v tom množstve tém, ktoré sa dejú okolo nás, je prakticky nemožné. Dnes sa však jednej citlivej témy dotknem. Uvediem vám pravdivý prípad dvoch rodín, mne mimoriadne blízkych, ale najmä – a to je dôvod pre ktorý toto píšem – v závere vám ponúknem celkom relevantné vysvetlenie, ktoré by mohlo uspokojiť každého, kto hľadá pravdu v tejto zmätenej situácii. To vysvetlenie, nám neposkytne žiadny vedec, sociológ, ani politológ, ale umelá inteligencia!

Posledných dvadsať rokov nás s manželkou postretlo to šťastie, že sme blízki kamaráti s dvoma rodinami. Obe tieto rodiny sú od nás o dekádu mladšie a poslúžili mi, ako špičková cieľová skupina na hlbšie zamyslenie o udalostiach datovaných najmä od roku 2020. Kedy sa objavila epidémia Covid 19. Poďme však pekne po poriadku: Rodina A aj rodina B /túžim z pochopiteľných dôvodov zachovať anonymitu oboch rodín/ majú mimoriadne podobné parametre. Ide o jednu štvorčlennú rodinu a jednu päťčlennú rodinu. Rodičia v oboch týchto rodinách sú presne v rovnakom veku 40+, veľmi porovnateľní vzdelanostne, intelektuálne, sociálne, ekonomicky, ba dokonca aj ich záľuby sú veľmi podobné. Aj preto sme všetci spolu trávili pred rokom 2020 letné dovolenky, v zime lyžovačky a v priebehu roku hneď niekoľko grilovačiek a iných vždy veľmi príjemných stretnutí. Veci sa zmenili, nemyslím si, že by bol kľúčový dôvod nejaká averzia, nebodaj hnev medzi nimi. Len sa veci zmenili. Možno to poznáte.

V roku 2020 vypukla pandémia. Rodina B sa okamžite rozhodla aktívne konať. Obaja manželia si na seba navliekli „skafandre“ a v obci , kde žijú, pomáhali s testovaním občanov. Keď prišla možnosť vakcinácie, neváhali a všetci vrátane detí a starých rodičov, sa opakovane nechali vakcinovať. Disciplinovane šírili osvetu a výhodách vakcinácie, v hlbokom presvedčení, že „vakcína je sloboda“. Dodávam, že všetku činnosť vrátane dobrovoľníckej, robili celkom nezištne, z presvedčenia.

Rodina A, žijúca na okraji hlavného mesta postupovala inak. Podobne športovo založená rodina, ako rodina B, naďalej aktívne, na dennej baze športovali, nie celkom chápali povinnosť nosiť rúško a už vôbec nie na voľnom priestranstve, napr.v prírode. Keď prišla možnosť vakcinácie, tak v tejto rodine neprišla ani myšlienka uvažovať nad tým. Spomínam si, že manžel v rodine A v jednom momente pomerne vážne ochorel na covid a dostal silný zápal pľúc a skončil na antibiotikách. S pokorou ležal doma v posteli, ale myšlienka na vakcináciu neprišla ani vtedy. Ani na moment!

Na chvíľu do toho vstúpim, ak dovolíte. Tiež som mal k pandémii aj k opatreniam nejaký postoj. Ako každý. Ale v mojom prípade, prosím verte mi, mi ani na sekundu neprišlo na rozum posudzovať postoj kohokoľvek, vrátane týchto mojich priateľov. Pre korektnosť doplním, že ani jedna rodina ani mne ani nikomu nevyčítala svoj individuálny postoj počas pandémie. Na začiatku som predsa uviedol, že ide o mojich blízkych priateľov, len ťažko by som tak nazval niekoho, kto toxicky usiluje o manipuláciu jedným či druhým smerom.

Naše debaty, podotýkam, že slušné, sa vždy končili tým, že rodina A citovala svojich odborníkov na pandemické opatrenia a rodina B zasa svojich. A každý mal svoju pravdu a debaty neviedli nikam. Postupne som si uvedomil, že rodiny A a B sa fundamentálne rozchádzajú aj v pohľade na vojnu na Ukrajine, na Green deal, na prínos Trumpovej administratívy. Tie rodiny totiž podľa mňa reprezentujú celú našu spoločnosť. A tá je nepochybne rozdelená, polarizovaná. V našom priestore na približne dve rovnako veľké skupiny obyvateľov. Možno poviete, že je tak polarizovaný celý svet a ja sa s vami nebudem hádať.

Zistil som, ako už píšem v úvode, že akákoľvek snaha o konštruktívnu debatu je márna. Len si narobíte nepriateľov na jednej či druhej strane. A vtedy mi jeden mladý človek navrhol, že čo tak sa opýtať umelej inteligencie /AI/. Mne človeku dávno po päťdesiatke, nie veľmi spriatelenému s modernými technológiami a priznám sa s dosť rezervovaným pohľadom na AI.

Ale mladík skoncipoval veľmi rozumne otázky a poslal mi odpovede. Opakovane som to čítal a osobne som našiel hlboký zmysel aj fundament v tom, čo som v podstate roky hľadal! Nestranný  a ucelený pohľad a odpovede nato, prečo je jedna skupina obyvateľov taká a tá druhá zasa iná. Poďme teda nato. Otázka znela:  Ak by sme ľudí rozdelili názorovo na 2 tábory – 1.Tí, čo sú za povinné očkovanie, podporujú skôr Ukrajinu alebo naďalej bojovať, podporujú Joea Bidena  2.Tí, ktorí sú proti povinnému očkovaniu, podporujú skôr Rusko alebo mier, podporujú skôr Trumpa. Aký je hlavný povahový  rozdiel medzi týmito dvoma tábormi?

 

Hlavný povahový rozdiel medzi týmito dvoma tábormi spočíva v prístupe k autorite a individuálnej slobode.

  1. Prvý tábor (za povinné očkovanie, podpora Ukrajiny, Biden) má tendenciu dôverovať inštitúciám, kolektívnym riešeniam a autoritám (vláda, veda, medzinárodné organizácie). Uprednostňujú stabilitu, bezpečnosť a dodržiavanie pravidiel, ktoré považujú za prospešné pre spoločnosť ako celok.
  2. Druhý tábor (proti povinnému očkovaniu, podpora Ruska/mieru, Trump) je skeptickejší voči autoritám a kladie väčší dôraz na individuálnu slobodu, osobnú zodpovednosť a nezávislosť. Často odmietajú centrálne riadené riešenia a uprednostňujú decentralizovaný prístup, kde má jednotlivec väčšiu kontrolu nad svojimi rozhodnutiami.

Tento rozdiel vyplýva z odlišného vnímania rovnováhy medzi kolektívnym dobrom a osobnou autonómiou. Prvý tábor vidí autoritu ako nástroj na ochranu spoločnosti, druhý ako potenciálnu hrozbu pre slobodu.

 

Otázka:

Prvý tábor vidí autoritu ako nástroj na ochranu spoločnosti, druhý ako potenciálnu hrozbu pre slobodu.

 

Prečo? Z čoho to vyplýva?

 

Rozdiel v postoji k autorite medzi týmito dvoma tábormi vyplýva z kombinácie psychologických, sociálnych a filozofických faktorov, ktoré formujú ich svetonázor. Tu sú hlavné dôvody a zdroje týchto rozdielov:

  1. Psychologické faktory:
  • Dôvera vs. skepticizmus: Prvý tábor má vyššiu mieru dôvery v inštitúcie (vláda, vedecké autority, médiá), pretože verí, že tieto štruktúry sú vytvorené na ochranu a prospech spoločnosti. Dôvera môže prameniť z pozitívnych osobných skúseností, viery v odbornosť, alebo potreby stability. Druhý tábor je skeptickejší, často kvôli negatívnym skúsenostiam s inštitúciami, pocitu marginalizácie, alebo presvedčeniu, že autority môžu zneužívať moc.
  • Tolerancia neistoty: Prvý tábor je často komfortnejší s delegovaním rozhodnutí na autority, čo znižuje neistotu v zložitých situáciách (napr. pandémia, geopolitické konflikty). Druhý tábor preferuje individuálnu kontrolu, pretože vníma centralizované rozhodnutia, ako riziko obmedzenia slobody, čo zvyšuje ich potrebu autonómie.
  1. Sociálne a kultúrne vplyvy:
  • Vzdelanie a prostredie: Prvý tábor často súvisí s mestským, vysoko vzdelaným prostredím, kde je väčší dôraz na kolektívne hodnoty a globálne problémy (napr. zdravotná bezpečnosť, klimatické zmeny). Druhý tábor môže byť častejší v menej urbanizovaných oblastiach, alebo medzi skupinami, ktoré sa cítia ekonomicky či sociálne znevýhodnené, čo podporuje nedôveru voči elitám a inštitúciám.
  • Mediálne bubliny: Oba tábory sú ovplyvnené rozdielnymi zdrojmi informácií. Prvý tábor častejšie dôveruje mainstreamovým médiám a oficiálnym naratívom, zatiaľ čo druhý tábor sa obracia na alternatívne zdroje (napr. sociálne siete, nezávislé platformy), ktoré často zdôrazňujú riziká autoritárskeho prekračovania právomocí.
  1. Filozofické a ideologické korene:
  • Kolektivizmus vs. individualizmus: Prvý tábor inklinuje ku kolektivistickým hodnotám, kde spoločenské dobro má prednosť pred individuálnymi preferenciami (napr. povinné očkovanie kvôli kolektívnej imunite). Druhý tábor je silne individualistický, presadzuje osobnú slobodu a právo na vlastné rozhodnutia, čo vedie k odporu voči nariadeniam vnímaným ako zasahovanie do súkromia.

 

  1. Historický a konceptuálny vplyv:
  • Skúsenosti s autoritou: V krajinách s históriou autoritárskych režimov (napr. postkomunistické štáty ako Slovensko) môže byť druhý tábor citlivejší na vnímané ohrozenie slobody, čo pramení z kolektívnej pamäti na represie. Naopak, prvý tábor môže byť ovplyvnený pozitívnym vnímaním západných demokracií a ich inštitúcií.
  • Súčasné krízy: Pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine či polarizácia okolo osobností ako Biden a Trump zvýraznili tieto rozdiely. Prvý tábor vidí autoritu ako kľúčovú pre koordináciu v krízach, zatiaľ čo druhý tábor vníma krízové opatrenia ako podnet na rozšírenie kontroly.

Zhrnutie: Rozdiel vo vnímaní autority vyplýva z odlišnej dôvery v inštitúcie, tolerancie neistoty, sociálneho prostredia, mediálnej konzumácie a ideologického zamerania. Prvý tábor hľadá bezpečnosť a stabilitu cez kolektívne riešenia, druhý chráni individuálnu slobodu pred vnímaným zasahovaním autorít. Tieto postoje sú hlboko zakorenené v osobných a spoločenských skúsenostiach.

 

Ako je to so slobodou prejavu?

 

Sloboda prejavu a cenzúra

  • Prvý tábor: Môže podporovať reguláciu dezinformácií na sociálnych sieťach alebo v médiách, aby sa chránila spoločnosť pred „škodlivým“ obsahom (napr. antivakcinačné naratívy, propaganda). Tento postoj vychádza z presvedčenia, že autority môžu a mali by chrániť verejný záujem.
  • Druhý tábor: Silne obhajuje absolútnu slobodu prejavu a vníma akúkoľvek formu cenzúry (napr. odstraňovanie príspevkov na sociálnych sieťach) ako útok na individuálne práva. Často kritizujú „cancel culture“ a veľké technologické firmy za údajné potláčanie konzervatívnych názorov.
  • Prečo rozdiel?: Prvý tábor vidí reguláciu ako ochranu pred spoločenskými rizikami, zatiaľ čo druhý tábor ju považuje za nástroj na potlačenie nesúhlasu. Podľa výskumu z Journal of Quantitative Criminology (2022) sú liberálne skupiny ochotnejšie akceptovať obmedzenia slobody prejavu v mene verejného dobra, zatiaľ čo konzervatívne skupiny to vnímajú ako ohrozenie slobody.

 

Záver: Nemyslím si, že tieto z môjho pohľadu zmysluplné odpovede vyriešia trenice medzi ľuďmi, nech už ste na akejkoľvek strane. Mne osobne to však vskutku dáva odpovede, ktoré som mal dlhšiu dobu v hlave.

 

 

USA-zopár faktov, o ktorých ste asi netušili.

23.08.2024

Pred časom sme sa celkom náhodou na dovolenke v Mexiku zoznámili s manželským párom z mesta Kansas city v USA. Prakticky v momente sme si vzájomne porozumeli a viedli hodinové debaty. Slovo dalo slovo a o ďalší rok sme sa stretli opäť v Mexiku, s tým že keď sme s manželkou odchádzali, srdečne sme našich nových priateľov pozvali na výlet k nám, na Slovensko. [...]

Lipnutie

14.12.2022

Lipnutie je vždy a v každej situácii negatívne. Časté býva lipnutie v partnerskom zväzku. Aj keď majú partneri medzi sebou láskou naplnený harmonicky vzťah, lipnutie ho môže len narušiť, v horšom prípade celkom zničiť. V prípade, keď sa partneri rozídu, pretože láska vyprchala a jeden z partnerov naďalej lipne na bývalom partnerovi, ide o silne patologicky jav. [...]

Tuzex

20.09.2022

Detstvo aj dospievanie som prežil v obci v bezprostrednej blízkosti nášho hlavného mesta. V tom období, na prelome sedemdesiatych o osemdesiatych rokov minulého storočia, bol u nás v krajine akútny nedostatok určitého druhu tovaru. Dalo by sa vlastne povedať, že všetkého tovaru. Optikou mladého chalana sa to prejavilo najmä v móde, teda v obliekaní a samozrejme [...]

Patrik Pachinger

Patrikovi Pachingerovi, odsúdenému v kauze nebankoviek, nepovolili obnovu konania

22.05.2025 13:28

ŠTS v roku 2015 odsúdil Pachingera za trestný čin podvodu spolupáchateľstvom na sedemročný trest odňatia slobody, čo NS v roku 2018 potvrdil.

japonsko, tokio,

Japonská polícia zadržala taxikára, je podozrivý zo sexuálneho napadnutia desiatok žien

22.05.2025 12:35

Polícia našla približne 3 000 videí a fotografií, ktoré zachytávajú, ako taxikár sexuálne napáda približne 50 žien v jeho taxíku alebo dome.

pápež Lev XIV., zelenskyj

Z Istanbulu do Vatikánu: pápež Lev XIV. je ochotný hostiť mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom

22.05.2025 12:12

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v utorok uviedla, že pápež potvrdil ochotu Vatikánu hostiť rokovanie medzi Moskvou a Kyjevom.

Martina Šimkovičová

Feminizmus prirovnal k nacizmu, pobúril Čechov výrokmi o Havlovi. Šimkovičová odvolala riaditeľa literárneho centra Murína

22.05.2025 12:05, aktualizované: 12:29

Podľa zamestnancov má Murín naďalej pracovať v centre ako zamestnanec, nie je jasné, na akej pozícii.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 41
Celková čítanosť: 199326x
Priemerná čítanosť článkov: 4862x

Autor blogu

Kategórie